Hra o magickej premene každodennosti a bolestivých túžbach, ktoré v nej skrývame. Raňajky. Muž, jeho žena, dcéra a syn. Bežné ráno bežnej rodiny. Rutina. Vstať, vypiť kávu, pobozkať deti a odísť do práce. Večer je ale všetko inak. Muž vstúpi do domu a pritom už sedí v kuchyni. Nikoho to ale neprekvapí. Nikto nič nepovie. Počuť len zvuk príboru na tanieroch. Večera. A nikoho neprekvapí ani druhá žena, ktorá vyjde z kúpeľne. Možno sa všetci pokúšajú predstierať, že sa to nedeje, že to nič nie je. Alebo to jednoducho vôbec nevidia. A to je len začiatok. Pred nimi je ešte dlhá noc, počas ktorej sa môže stať čokoľvek. Dvojníci sú totiž úplne iní a predsa nápadne podobní. Rovnako ako identity postáv, prelínajú a prekrývajú sa aj časové roviny rozprávania. Začína sa hra nových identít a nových príležitostí, ktoré otriasajú rodinou. Napriek tomu sa ale zdá, že muž a žena nikdy neboli šťastnejší. Doterajší rodinný život zrazu pôsobí ako niečo neprirodzené, chaotické. Ktorá z identít je ale pravdivá? Kam sme ochotní vykročiť, aby sme spoznali naše vlastné ja? Máme ho vôbec radi? A ako to bude na druhý deň? Ako bude pokračovať život obyčajnej rodinky žijúcej v malom dome na okraji mesta s predzáhradkou a nesplatenou hypotékou?
Jadrom jedného z ostatných textov renomovaného súčasného nemeckého dramatika Rolanda Schimmelpfenniga je citová pasivita a rezignácia, vytrácajúca sa intimita, či otupujúca monotónnosť, ktorá je bežnou súčasťou našich životov. Ide už o autorov piaty text (po inscenáciách hier Žena z minulosti, Push up 1-3, SEČ a Ídomeneus), ktorý v slovenskej premiére a v réžii Eduarda Kudláča uvádza Mestské divadlo v Žiline. Hra mala len nedávno, v januári 2018, premiéru v divadle Deutschestheater v Berlíne.
Roland Schimmelpfennig (1967)
V súčasnosti je to najviac hrávaný žijúci dramatik píšuci po nemecky. Je autorom vyše tridsiatich textov pre divadlo a jeho hry sa hrajú v 40 krajinách po celom svete. Rodák z nemeckého Göttingenu po maturite pracoval ako korektor a redaktor v nemecko-tureckom mesačníku v Istanbule. V roku 1990 sa vrátil do Nemecka a vyštudoval činohernú réžiu na mestskej divadelnej škole Otta Falkenberga v Mníchove. Po skončení štúdií nastúpil do mníchovského divadla Kammerspiele k vtedajšiemu intendantovi a režisérovi Dieterovi Dornovi, u ktorého pracoval ako asistent réžie. Neskôr sa stal členom umeleckého vedenia tohto divadla, kde sa venoval réžii, dramaturgii aj organizačnému riadeniu divadla. Počas divadelnej praxe prichádzal do kontaktu s dramatikmi, ktorých texty sa v divadle inscenovali, čo bolo preňho impulzom pre vlastnú dramatickú tvorbu. Ako sám uvádza, písanie sa preňho stalo únikom z hektickej praxe divadelnej prevádzky. Od roku 1996 je autorom v slobodnom povolaní a píše drámy na objednávku pre rôzne nemeckojazyčné divadlá. V rokoch 1999 až 2001 bol angažovaný ako dramaturg v Berlíne pre Schaubühne am Lehniner Platz. Počas sezóny 2001/2002 pôsobil ako kmeňový autor divadla Deutsches Schauspielhaus v Hamburgu. Okrem textov pre divadlo napísal množstvo rozhlasových hier a dve operné libretá. Za svoju tvorbu získal viacero význačných cien v nemecky hovoriacich krajinách. V posledných rokoch sa príležitostne venuje aj divadelnej réžii svojich textov. Schimmelpfennig žije a pracuje v Berlíne, s partnerkou, herečkou a autorkou, Justine del Corte, majú dve deti. Pre Schimmelpfenniga je dramatický text počiatočným východiskom a zároveň ústredným bodom divadelného predstavenia. Vyvinul svoju vlastnú formu naratívneho divadla, ktoré je zvyčajne štruktúrované ako koláž a pravidelne obsahuje surreálne alebo fantastické prvky. Vo svojich textoch sa vzdáva tradičného pevného spojenia herca s postavou, jednotliví predstavitelia neustále vystupujú zo svojich úloh, aby ich publiku popisovali, komentovali alebo si ich zamieňali. Divák je tak udržiavaný v racionálnom odstupe od hry, zatiaľčo naratívna rovina textu Schimmelpfennigovi súčasne ponúka príležitosť na emocionálne zapojenie publika.
„Svojimi obrazmi vytvára magické priestory, kladie stopy, ktoré nevedú k žiadnemu cieľu, vymýšľa figúry, ktoré sa javia ako reálne, ale tajomne sa vymykajú akémukoľvek dotyku. Tvorí úsečný jazyk, ktorý sa javí ako zrozumiteľný a zmysluplný, ale uzaviera sa hermeticky každému zjavnému zmyslu. Hra nehovorí o niečom, hovorí sama za seba ako kúzelné zaklínadlo.“ (z laudatia predneseného u príležitosti Ceny Else-Lasker-Schüllerovej v roku 1997) Josef Balvín: Roland Schimmelpfennig; in SAD 2002/5-6
Copyright textu © Performing Rights S. Fisher Verlag GmbH, Frankfurt am Main, Germany 2017
Partneri podujatia
Vizuál inscenácie
Vizuál Marcel Benčík
Realizačný tím
- Text Roland Schimmelpfennig
- Preklad Martina Vannayová
- Dramaturgia Martin Gazdík
- Scéna Eva Kudláčová Rácová
- Kostýmy Eva Kudláčová Rácová
- Hudba Martin Burlas
- Réžia Eduard Kudláč
