facebook Newsletter Kontakt
<>   HRÁME   19/11   One Day Jazz Festival 2019 - jeseň   19.00   VSTUPENKY

Deň, keď som ja už viac nebol ja

Deň, keď som ja už viac nebol ja

TEXT    Roland Schimmelpfennig   RÉŽIA    Eduard Kudláč

27/11 STREDA 19.00 veľká sála 10 € / 12 € VSTUPENKY ONLINE PREDAJ

Hra o magickej premene každodennosti a bolestivých túžbach, ktoré v nej skrývame. Raňajky. Muž, jeho žena, dcéra a syn. Bežné ráno bežnej rodiny. Rutina. Vstať, vypiť kávu, pobozkať deti a odísť do práce. Večer je ale všetko inak. Muž vstúpi do domu a pritom už sedí v kuchyni. Nikoho to ale neprekvapí. Nikto nič nepovie. Počuť len zvuk príboru na tanieroch. Večera. A nikoho neprekvapí ani druhá žena, ktorá vyjde z kúpeľne. Možno sa všetci pokúšajú predstierať, že sa to nedeje, že to nič nie je. Alebo to jednoducho vôbec nevidia. A to je len začiatok. Pred nimi je ešte dlhá noc, počas ktorej sa môže stať čokoľvek. Dvojníci sú totiž úplne iní a predsa nápadne podobní. Rovnako ako identity postáv, prelínajú a prekrývajú sa aj časové roviny rozprávania. Začína sa hra nových identít a nových príležitostí, ktoré otriasajú rodinou. Napriek tomu sa ale zdá, že muž a žena nikdy neboli šťastnejší. Doterajší rodinný život zrazu pôsobí ako niečo neprirodzené, chaotické. Ktorá z identít je ale pravdivá? Kam sme ochotní vykročiť, aby sme spoznali naše vlastné ja? Máme ho vôbec radi? A ako to bude na druhý deň? Ako bude pokračovať život obyčajnej rodinky žijúcej v malom dome na okraji mesta s predzáhradkou a nesplatenou hypotékou?

Jadrom jedného z ostatných textov renomovaného súčasného nemeckého dramatika Rolanda Schimmelpfenniga je citová pasivita a rezignácia, vytrácajúca sa intimita, či otupujúca monotónnosť, ktorá je bežnou súčasťou našich životov. Ide už o autorov piaty text (po inscenáciách hier Žena z minulosti, Push up 1-3, SEČ a Ídomeneus), ktorý v slovenskej premiére a v réžii Eduarda Kudláča uvádza Mestské divadlo v Žiline. Hra mala len nedávno, v januári 2018, premiéru v divadle Deutschestheater v Berlíne.


Roland Schimmelpfennig (1967)

V súčasnosti je to najviac hrávaný žijúci dramatik píšuci po nemecky. Je autorom vyše tridsiatich textov pre divadlo a jeho hry sa hrajú v 40 krajinách po celom svete. Rodák z nemeckého Göttingenu po maturite pracoval ako korektor a redaktor v nemecko-tureckom mesačníku v Istanbule. V roku 1990 sa vrátil do Nemecka a vyštudoval činohernú réžiu na mestskej divadelnej škole Otta Falkenberga v Mníchove. Po skončení štúdií nastúpil do mníchovského divadla Kammerspiele k vtedajšiemu intendantovi a režisérovi Dieterovi Dornovi, u ktorého pracoval ako asistent réžie. Neskôr sa stal členom umeleckého vedenia tohto divadla, kde sa venoval réžii, dramaturgii aj organizačnému riadeniu divadla. Počas divadelnej praxe prichádzal do kontaktu s dramatikmi, ktorých texty sa v divadle inscenovali, čo bolo preňho impulzom pre vlastnú dramatickú tvorbu. Ako sám uvádza, písanie sa preňho stalo únikom z hektickej praxe divadelnej prevádzky. Od roku 1996 je autorom v slobodnom povolaní a píše drámy na objednávku pre rôzne nemeckojazyčné divadlá. V rokoch 1999 až 2001 bol angažovaný ako dramaturg v Berlíne pre Schaubühne am Lehniner Platz. Počas sezóny 2001/2002 pôsobil ako kmeňový autor divadla Deutsches Schauspielhaus v Hamburgu. Okrem textov pre divadlo napísal množstvo rozhlasových hier a dve operné libretá. Za svoju tvorbu získal viacero význačných cien v nemecky hovoriacich krajinách. V posledných rokoch sa príležitostne venuje aj divadelnej réžii svojich textov. Schimmelpfennig žije a pracuje v Berlíne, s partnerkou, herečkou a autorkou, Justine del Corte, majú dve deti. Pre Schimmelpfenniga je dramatický text počiatočným východiskom a zároveň ústredným bodom divadelného predstavenia. Vyvinul svoju vlastnú formu naratívneho divadla, ktoré je zvyčajne štruktúrované ako koláž a pravidelne obsahuje surreálne alebo fantastické prvky. Vo svojich textoch sa vzdáva tradičného pevného spojenia herca s postavou, jednotliví predstavitelia neustále vystupujú zo svojich úloh, aby ich publiku popisovali, komentovali alebo si ich zamieňali. Divák je tak udržiavaný v racionálnom odstupe od hry, zatiaľčo naratívna rovina textu Schimmelpfennigovi súčasne ponúka príležitosť na emocionálne zapojenie publika.


„Svojimi obrazmi vytvára magické priestory, kladie stopy, ktoré nevedú k žiadnemu cieľu, vymýšľa figúry, ktoré sa javia ako reálne, ale tajomne sa vymykajú akémukoľvek dotyku. Tvorí úsečný jazyk, ktorý sa javí ako zrozumiteľný a zmysluplný, ale uzaviera sa hermeticky každému zjavnému zmyslu. Hra nehovorí o niečom, hovorí sama za seba ako kúzelné zaklínadlo.“ (z laudatia predneseného u príležitosti Ceny Else-Lasker-Schüllerovej v roku 1997) Josef Balvín: Roland Schimmelpfennig; in SAD 2002/5-6


Copyright textu © Performing Rights S. Fisher Verlag GmbH, Frankfurt am Main, Germany 2017

 

Premiéra: 02. 11. 2019


OSOBY A OBSADENIE

Muž 1:Boris Zachar
Muž 2:Ján Dobrík
Žena:Iveta Pagáčová
Žena 2:Barbora Švidraňová
Dcéra:Ada Juhásová
syn:Michal Koleják

REALIZAČNÝ TÍM

Preklad:Martina Vannayová
Dramaturgia:Martin Gazdík
Scéna a kostýmy:Eva Kudláčová Rácová
Hudba:Martin Burlas
Asistentka réžie:Anna Šoltýsová

FOTOGALÉRIA


Deň, keď som ja už viac nebol jaDeň, keď som ja už viac nebol jaDeň, keď som ja už viac nebol jaDeň, keď som ja už viac nebol jaDeň, keď som ja už viac nebol jaDeň, keď som ja už viac nebol jaDeň, keď som ja už viac nebol jaDeň, keď som ja už viac nebol jaDeň, keď som ja už viac nebol jaDeň, keď som ja už viac nebol jaDeň, keď som ja už viac nebol jaDeň, keď som ja už viac nebol ja