Drsná komédia v čisto ženskom obsadení z prostredia kaderníckeho salóna, kde sú rozhovory o milencoch, deťoch, o vzťahoch medzi matkami a dcérami, peniazoch, ambíciách či o sexe podmienené výberom vhodného účesu. Lebo tvár nie je taká dôležitá, podstatné sú vlasy.

Mette, Jorun, Trine a cudzinka s účtovníckym talentom Boogie sú mladé kaderníčky, ktoré sa snažia udržať svoj kadernícky salón. Každá si do kaderníctva prináša aj svoj osobný príbeh. Jednoduchšia Trine o veciach moc nerozmýšľa. Je závislá na láske a sexe až do takej miery, že je schopná pre svojho frajera urobiť čokoľvek, aj tetovačku s nápisom Tommyho Trine. Osamelá Mette je úzkostlivá matka (akúkoľvek komunikáciu zvráti na tému o jej dcére Kláre, čím ostatným ide poriadne na nervy). K tomu ešte zápasí s vekovým komplexom, lebo je v kaderníctve najstaršia. Jorun je tiež matkou, ale veľa o svojom súkromí nehovorí. Už len tým, že nemá dcéru, ale syna Teitura, vlastne vyhrala. Boogie prichádza do kaderníctva na inzerát. Pochádza zo Sarajeva, má tajomnú minulosť, dve deti a muža Giorgia, majiteľa talianskej reštaurácie. Teda, jeho skutočné meno je Izmit a nie je to žiadny šéfkuchár.

Okrem skutočných zákazníčok sa v salóne objavuje aj záhadná postava A, a to vždy v inom preoblečení. Vyjde najavo, že mladé kaderníčky sú predmetom jej skrytého výskumu. Stalkuje ich a skúma na nich podstatu ženskosti. Na rozdiel od kaderníčok je postava A neupravená, rebelská, bez kontroly nad vlastným telom. Kto sú ony? A kto je postava A? V momente, keď sa odtají jej inkognito, už niet cesty späť. Komédia sa mení na triler, realita na ilúziu, kde násilie predznamenáva úplné vymazanie.

Hra Kaderníčky od Astrid Saalbach je trpkým a ostrým pohľadom na svet, kde sú ženy objektmi, ale môžu si za to aj samé. Poukazuje na komplikovanosť vzťahov žien medzi sebou. Sú to práve ženy, ktoré bránia ženám dosiahnuť úplnú rovnoprávnosť. „Samozrejme, že chcem, aby mali ženy väčší vplyv v celej spoločnosti, ale nikdy som si nemyslela, že je to len chyba mužov.“  Kaderníčky lojálne upravujú ostatné ženy tak, ako im to diktujú muži a spoločnosť. Salón je tu ako metaforický priestor systému, ktorý drží ženy v nedosiahnuteľných štandardoch. Ženy sú pasívne ako bábiky, ktorých vzhľad určuje vždy niekto z vonka. Aj keď sú spokojné s účesom, prídu si ho nechať upraviť, lebo sa nepáči partnerovi. Ak sa účes nepodarí tesne pred konkurzom do zamestnania, môže za neúspech výzor nie schopnosti. Autorkiným terčom je mýtus krásy, materstvo či rod ako konštrukt.

Dánska spisovateľka a dramatička Astrid Saalbach (1955) debutovala v roku 1981 rozhlasovou hrou Stopy v piesku (Spor i sandet), za ktorú získala Severskú cenu pre rozhlasové hry (Nordisk Radiospilspris). Počas 90. rokov 20. storočia sa z nej stal jeden z najvýznamnejších hlasov dánskeho divadla, ktoré experimentujú s formou. Saalbach preberá farbu okolitého sveta, ku ktorému sa stavia neúprosne kriticky. Monodráma Pieta (Pietà, 2007) je príbehom o bankrote karieristky, ktorá celý život žila podľa pravidiel mužov. Dráma Červená a zelená (Rødt og grønt, 2010) vyvolala debatu najmä vo Švédsku, lebo kriticky zobrazuje škandinávsku rozvojovú pomoc, z ktorej majú prospech iba byrokrati. Saalbach píše existenciálne znepokojivé, spoločensky kritické, rodovo a politicky nekorektné a snové hry. V roku 2018 získala jednu z piatich čestných cien Wilhelma Hansena za „jedinečný hlas v dánskej dráme“. Vďaka aktuálnym témam, ktoré si vyberá, hovorovému jazyku a experimentovaniu s novými dramatickými prvkami patrí k najhranejším dánskym dramatičkám v zahraničí.

Hru Kaderníčky (Frisørerne, 2014) napísala Astrid Saalbach na objednávku divadla Folketeatret v Kodani a štokholmského Stadsteater. Napokon ju však ani jedno z týchto dvoch divadiel neinscenovalo. Celý príbeh, ktorý Astrid Saalbach zvádzala s uvedením Kaderníčok v dánskych a švédskych divadlách, opísala aj v autobiografickom románe Štrkáče (Klapperslangen, 2014), kde píše o neviditeľnej cenzúre v dánskom divadle a mužskom monopole moci. Otvorene hovorí aj o švédskom feminizme, vďaka ktorému si už vo Švédsku nemožno zo žien robiť vtipy a spochybňovať ich sebapochopenie. Kaderníčky mali nakoniec svetovú premiéru v malom Teater Får 302 v Nyhavne 20. októbra 2014.