Keď som pochopila, že nedokážem naplniť žiadne z očakávaní, odchod bol jedinou alternatívou.

Šesť žien, unavených či znechutených systémom dnešnej spoločnosti, uniká do rozpadajúcich sa chatiek bývalého pionierskeho tábora kdesi v lese, s nádejou v učenie N., ktoré ale žiadnym učením nie je. Ocitnú sa na mieste, od ktorého očakávajú zázrak – porozumenie zmyslu svojho života. Opustili rodiny, partnerov, deti, kariéru, spoločenský tlak a postavili sa mimo systém v snahe byť konečne samy sebou. Združili sa okolo bývalej speváckej hviezdy, ktorá sa vzdala svojej slávy a odišla na Slovensko. Ženy vnímajú N. ako duchovnú vodkyňu, zázračnú liečiteľku, kult osobnosti, ona však tvrdí, že nikoho nelieči, že všetky naše predstavy o sebazáchrane a novom živote sú hlúposť. Ako to vidí novinár, ktorý jedného dňa príde o tomto čisto ženskom izolovanom spoločenstve napísať reportáž?

„Texty Márie Modrovich balansujú na krehkej deliacej čiare klišé, skutočných obáv a hlbokých právd, ktorým sa vysmievame, hoci by sme ich najradšej sami žili. Nie sme svedkami konfrontácie postáv a rozohrávania umne vypointovaných dialógov. Solitérne bytie je tragickejšie, keď sa odohráva v skupine. Súčasťou inscenácie je recyklácia – nie preto, že by sme sa chceli nevyhnutne viesť na módnej vlne, ktorá navyše prestáva byť vlnou, keďže sa stáva nevyhnutnosťou. Recyklácia starých ošúchaných myšlienok (kostýmov, scény, hudby) vo svete, kde sa všetko mení rýchlosťou jedného kliknutia, je na chvíľu záchrana. Napríklad na feministický manifest je už trochu neskoro, ale prečo si isté veci občas nepripomenúť. Jedným z dôležitých aspektov inscenácie je zachovanie rytmu jednotlivých výpovedí – tak ako v pôvodnom texte románu. Nie plynutie času, len rytmus. Cielená práca s tichom ale neznamená, že si nedovolíme drobné excesy, keď už sme sa nechali inšpirovať N., bývalou svetovou rockovou hviezdou, “ objasňuje svoj koncept autorka adaptácie románu a režisérka Petra Fornayová.

Mária Modrovich (1977)
Absolvovala marketingovú komunikáciu – neslovanskú filológiu (nemecký jazyk a literatúra) na Filozofickej fakulte UKv Bratislave. Niekoľko rokov žila v USA, odkiaľ pre slovenské periodiká písala pravidelné autorské stĺpčeky inšpirované jej vnímaním Ameriky a najmä New Yorku. Získala prémiu v literárnej súťaži Poviedka 2010. Je autorkou zbierky poviedok Lu & Mira (2011), ktorá obsahuje dva cykly poviedok zo slovenského a amerického prostredia. V roku 2013 jej vyšiel román Tichý režim, ktorý v sebe opäť nesie dualitu dvoch prostredí a kontinentov a v ktorom sa zamýšľa nad rôznymi podobami lásky, od romantickej až po stalkerskú. V roku 2017 jej vyšla kniha desiatich textov Flešbek. Titul, zaradený do finálovej päťky ocenenia Anasoft litera 2018 a nominovaný na Európsku cenu za literatúru 2019, je prozaickou sondou, sledujúcou životné zmeny a spoločenské očakávania vyplývajúce z materstva. V roku 2019 jej vyšla kniha fiktívnych rozhovorov s členkami ženského spoločenstva Rozhovor s členkou kultu, ktorej adaptáciu uvádzame v Mestskom divadle Žilina v dramatizácii Petry Fornayovej.