Úspešný filmový debut slovinských autorov Nejca Gazvodu, Roka Bičeka a Janeza Lapajne Triedny nepriateľ sa stal predlohou pre rovnomennú divadelnú adaptáciu, pod ktorú sa autorsky podpísala dramatička a dramaturgička Michaela Zakuťanská.

Námetom hry Triedny nepriateľ je vzbura študentov maturitnej triedy proti svojmu novému triednemu profesorovi, učiteľovi nemčiny. Dôvodom ich vzbury je nekompromisný postoj učiteľa k ich študijným výsledkom, jeho vysoké nároky na vzdelanie a vedomosti, ale nielen na  ne. Jeho metódy ostro kontrastujú s  benevolentným, priam kamarátskym prístupom predchádzajúcej triednej učiteľky. Zaužívaný zvyk a očakávania študentov, že budú triednym učiteľom vypočutí, rešpektovaní a pochopení, ale bez dôrazu na svoju vlastnú zodpovednosť bádať po skutočných príčinách emocionálnych výkyvov, extrémnych názorov, často až cynizmu, tu naráža na stoický pokoj nového učiteľa, ktorý uznáva iba pravdu, aj keď je škaredá alebo bolestná a ju pokladá za povinnú výbavu pre študenta, ktorý síce zmaturoval, ale v živote zostáva študentom i naďalej. Napätie medzi ním a triedou výrazne vzrastie po samovražde, ktorú za nevyjasnených okolností spácha jedna študentka. Triedny nepriateľ je citlivá dráma o problematickom období dospievania, o dôležitosti výchovy, ktorá nás dokáže pripraviť na život aj s ťažkými situáciami, ktoré prináša. O zradnosti a nebezpečenstve jednoduchých riešení a súdov, ktoré sme často náchylní prijímať – a možno najviac práve v mladom veku.

Text v preklade Miram Kičiňovej a v adaptácii Michaely Zakuťanskej je upravený na slovenský „rozmer“ a naplno zasiahne svojim odkazom. Naliehavým posolstvom, že podhubím, z ktorého rastie nenávisť a nevraživosť je vlastne nevedomosť a skutočná nepoznanosť seba samého. Jasne naznačuje nutnosť klásť dôraz na príčiny a nie následok. Na okamihy v ľudskom živote, keď sa utvára alebo ustaľuje  osobný životný názor, filozofia. Spravidla to býva obdobie dospievania, a preto má táto hra ambíciu, že osloví svojim obsahom hlavne mladých ľudí. No samozrejme, nielen ich.

 JÚLIA RÁZUSOVÁ (*1982)

Je absolventkou divadelnej réžie na divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave pod pedagogickým vedením Prof. Juraja Nvotu. V roku 2009 absolvovala odborný študijný pobyt na Rose Bruford college v Londýne. Je režisérkou inscenácie Živá mŕtvola(Cena festivalu Istropolitana 2010 za pozoruhodný počin, účasť na medzinárodných festivaloch). Absolvovala inscenáciou Viktor alebo vláda detí v divadle Lab. Pracovala ako režisérka v rámci medzinárodného projektu Platforma 11 +. Naštudovala inscenácie Zábava v divadle Astorka Korzo 90, Dvaja úbohí rumuni hovoriaci po poľsky v Divadle A. Bagara v Nitre (cena študentskej poroty na festivale Nová drama 2012), Nescudzoložíš v Divadle Alexandra Duchnoviča v Prešove, či deviate prikázanie v projekte Desatoro a Tak nás nauč rátať naše dni v projekte Morálka 2000+ v Slovenskom národnom divadle, Kto sa bojí Virginie Woolfovej v Štátnom divadle v Košiciach,  Denník Anny Frankovej v Divadle J. G. Tajovského vo Zvolene, Ďalej režíruje v Bratislavskom Bábkovom divadle, ako aj v ďalších slovenských divadlách. V roku 2013 založila spoločne s Michaelou Zakuťanskou Prešovské národné divadlo, kde je umeleckou šéfkou a režisérkou hier Single radicals a Good place to die, Deň keď zomrel Gott.

 MICHAELA ZAKUŤANSKÁ (*1987)

Je predstaviteľkou najmladšej generácie slovenských dramatikov. Mladá autorka napísala vyše 15 divadelných hier, vrátane adaptácií alebo hier pre deti a mládež. V roku 2013 založila spolu s režisérkou Júliou Rázusovou Prešovské národné divadlo, ktorého je dvornou dramatičkou. Jej texty sa s úspechom inscenujú na slovenskej divadelnej scéne (DAD Prešov, MD Žilina, ŠD Košice, Bratislavské bábkové divadlo), ale aj v zahraničí.