Nespievaná opera. Parafráza na jednu z tém Tolstého románu Vojna a mier. Archív nie je len fyzickým priestorom na ukladanie dokumentov, ale aj metaforou procesu uchovávania informácií a kultúrnych artefaktov, ktoré tvoria naše chápanie minulosti. Obyčajný život jednej rodiny na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia počas normalizácie. Človek. Kontakt. Konflikt. Každodenný život v neustálom napätí a presvedčení, že vojna je vždy na spadnutie.

Ako sa píšu dejiny? Ako vieme, čo vieme o minulosti? Ako veľké dejiny ovplyvňujú tie malé? Tvoria dejiny veľkí muži (ženy), alebo tisícky drobných, často spontánnych a náhodných rozhodnutí obyčajných ľudí? Ako sa vyberá, interpretuje a zaznamenáva história? Každé uchovávanie je procesom rozhodovania o tom, čo bude zahrnuté a čo bude vynechané. Dejiny sú kurátorským výberom. Podobne ako výstava v múzeu či v galérii. História je často písaná z perspektívy víťazov a prepisovaná tak, aby podporila aktuálny politický naratív a ideológiu. Niektoré udalosti sú zámerne ignorované a vynechané. História je plná sfalšovaných dokumentov, „neexistujúcich“ hrdinov, vymazaných z fotografií. Ak chceme aspoň z časti pochopiť myslenie, jednanie a skúsenosti ľudí z minulosti, musíme byť vernými aj nevernými dedičmi toho, čo sa stalo.