„Tvorivosť a kreativita je daná každému človeku, ide len o to, či sa rozhodne venovať umeniu a kultúre. Vymýšľanie a vynachádzavosť sú však súčasťou akejkoľvek práce, ktorú robíme. A hravosť je veľmi dôležitá pre ľudskú civilizáciu, môžeme preklenúť veci, o ktorých si myslíme, že pri nich nemáme dostatočnú silu.[1]”

Vydavateľ Koloman Kertész Bagala do našej Čitárne pravidelne pozýva na literárne besedy autorov a autorky, ktorých tvorba vyšla aj v jeho vydavateľstve. Na novembrovú besedu v Čitárni pozval významného slovenského dramatika, režiséra, herca a jedného zo zakladateľov Divadla Stoka Laca Keratu. Počas utorkového večera porozpráva divákom nielen o svojej tvorbe, ale aj o jeho vzťahu ku kreativite a hravosti.

Laco Kerata sa narodil 1. januára 1961 v Novákoch. Je absolventom divadelnej réžie na Vysokej škole múzických umení, kde získal aj doktorát z dramaturgie. V roku 1991 spolu s Blahom Uhlárom a Milošom Karáskom založili legendárne avantgardné Divadlo Stoka, v ktorom pôsobil do roku 2002 ako spoluautor a herec asi v pätnástich inscenáciách. Neskôr založil divadelné združenie MED – My Experimental Drama.

Napísal viac ako dvadsať divadelných a rozhlasových hier. Vydal zbierky poézie Hriešny spánok a Prišiel som, videl som a drámy Rádiové hry a Večera nad mestom vyšli knižne. Ďalej vznikla zbierka poviedok Mám sa a román Zlý herec, ktorý sa dostal v roku 2010 do finále ceny Anasoft litera a vyšiel aj v českom preklade. V roku 2013 mu vyšla zbierka poviedok Malé domov (druhé vydanie 2019), v roku 2014 ďalší román Ešte som tu a zostanem a v 2019 román Suché roky (2019). Jeho najnovšou knihou je zbierka poviedok Na okraji mojej hory (2020) a pri príležitosti autorových 60. narodenín vyšla reedícia zbierky poviedok Mám sa… (1.1.2021) v špeciálnej edícii pre pravákov aj pre ľavákov.

[1] Laco Kerata v rozhovore pre SME 17.8.2013