„Slnko pražilo rovnako ako v ten deň, keď som pochovával mamu. Urobil som krok dopredu a v tej chvíli mi napadlo, že rovnako možné je vystreliť aj nestrieľať.“

Inscenácia kľúčového diela Alberta Camusa v dramatizácii Ivy Klestilovej o človeku, ktorého najväčším previnením nie je násilný zločin, ale odmietnutie spoločenských pravidiel a neschopnosť predstierať ľútosť.

Cudzinec v réžii Eduarda Kudláča retrospektívne skladá príbeh úradníka Meursaulta. Na rozpálenej alžírskej pláži vystrelí na neznámeho Araba a piatimi ranami nečakane prevráti rovnováhu dňa. Divák sa stáva svedkom rekonštrukcie udalostí od pohrebu Meursaultovej matky cez prchavé chvíle so zaľúbenou Máriou až po osudný moment, v ktorom sa pretne vyostrený konflikt jeho priateľa Raymonda s vyčerpaním, náhodou a oslepujúcim slnkom.

Spoločnosť však nesúdi len samotný zločin, ale predovšetkým to, že Meursault narušil posvätný rituál smútku. Šálka bielej kávy či cigareta pri matkinej rakve? Návšteva kina a milostný románik deň po pohrebe? Meursault sa stáva cudzincom voči spoločenským normám, odmieta klamať o svojich pocitoch a participovať na vnútených emocionálnych hrách.

Camusov príbeh, v ktorom vytvoril nadčasový obraz človeka konfrontovaného s absurditou bytia, patrí medzi tri najprekladanejšie francúzske romány. V roku 1999 čitatelia denníka Le Monde zvolili Cudzinca za najlepšiu knihu 20. storočia.

„based on L’étranger by Albert Camus”
©Gallimard

Albert Camus (1913 – 1960) sa narodil v Alžírsku francúzskym rodičom a vyrastal v skromných pomeroch, v domácnosti bez kníh a po boku takmer nepočujúcej matky. Vyštudoval filozofiu, pôsobil ako novinár. Počas druhej svetovej vojny sa aktívne zapojil do protifašistického odboja a redigoval ilegálny časopis Boj (Combat). V roku 1942, kedy vydal román Cudzinec aj filozofickú esej Mýtus o Sizyfovi, definoval svoj kľúčový „cyklus absurdity“. Hoci býval spájaný s existencializmom, túto nálepku odmietal – namiesto abstraktných ideológií presadzoval filozofiu absurdizmu, ľudskú revoltu a vernosť konkrétnej skutočnosti. V roku 1957 získal Nobelovu cenu za literatúru a jeho život predčasne ukončila tragická autonehoda v roku 1960.

Iva Klestilová (1964) je česká dramaturgička, scenáristka a herečka. Po ukončení strednej školy pracovala ako kostymérka v Janáčkovom divadle v Brne a spolupracovala s Detským štúdiom Divadla Na provázku. Nasledujúcich dvadsať rokov (1984 – 2004) pôsobila ako herečka v HaDivadle.

Upozornila na seba textom Všichni svatí (1997) a so svojimi hrami sa opakovane stala finalistkou súťaže Nadácie Alfreda Radoka. 1998: Finalistka s hrou Všichni svatí, 2000: 3. cena za Trilogie minach, 2001: 2. cena za hru Stísněni, 2002: 3. cena za 3sestry2003, 2006: Finalistka s hrou Jak v Sistrech listí svist.

Režisér Eduard Kudláč s Ivou Klestilovou spolupracoval aj v minulosti. Preložil a inscenoval jej text Ako v sistrách lístia svist (2012) v Mestskom divadle Žilina a rovnako aj jej dramatizáciu románu Pani Bovaryová (2013) pre Slovenské národné divadlo.