Hosťujúce predstavenie Petry Fornayovej a kol. na motívy románu Petra Macsovszkeho Tantalópolis a inšpirovaná poéziou Petra Šuleja. V sugestívnej divadelno-tanečnej performancii účinkujú Petra Fornayová a Vlado Zboroň.

Nemám pocit, že by som mal chodiť k psychológovi. V zajatí logiky psychológ očakáva, že z harmonickej rodiny vzíde harmonický jedinec. Schopný zdravo žiť aj uprostred nezdravej spoločnosti. Písať, hrať, tancovať, tvoriť, neprestávať. V mene čoho? V mene kultúrneho bohatstva nejakého národa? V mene kultúry ako takej? V mene zamlčanej, schovanej, súkromnej kultúry? Máme na to nejaké špeciálne dôvody?  Zdravotné? To by aj znelo vcelku rozumne. A aby sme sa nezbláznili. Alebo naopak: aby sme sa čo najskôr zbláznili a takto ľahšie znášali celý ten všeobecný bordel. Koniec. Ja sa s týmto nebudem ďalej trápiť.
Peter Macsovszky_Tantalópolis

Inscenácia balansuje na pomedzí sarkazmu, humoru a sebairónie, tematizujúc koniec v jeho mnohých podobách. Na pozadí príbehu, či skôr obrazov života jedného muža a jednej ženy, sledujeme vyrovnávanie sa s neschopnosťou zapadnúť, rozumieť (si), a to nielen na individuálnej úrovni, ale aj v rámci celej spoločnosti, v ktorej sme sa zhodou náhod alebo vlastným rozhodnutím ocitli. Pohyb a text sú rovnocennými nástrojmi – dopĺňajú sa, aby vzájomnou kombináciou vytvorili nové významy. Vizuálny rámec určuje videoprojekcia, vytvára priestor pre existenciu dvoch postáv v mape možných skutočností.