Lilith bola údajne prvou ženou Adama, ktorá sa odmietla podriadiť, opustila Raj a dodnes je kontroverznou postavou. Jej význam a úloha sa líšia v závislosti od rôznych kultúr a tradícií. Temná bohyňa spojená so sexom a smrťou? Bojovníčka proti patriarchátu, symbol feminizmu a slobody?

Spolu s Adamom boli stvorení z tej istej hliny, a preto bola presvedčená, že si musia byť rovní. Nemožnosť dohodnúť sa s ním rozpútala jej hnev a vzbúrila sa. Aj preto bola dlho považovaná za démona, vrahyňu detí a zvodkyňu mužov. Od stredoveku bol ženský hlas odsunutý na perifériu, označený za niečo nemravné a Lilith sa stala tvárou tejto skazenosti. S nástupom feministického hnutia v šesťdesiatych rokoch 20. storočia získala status výnimočnej hrdinky. Stala sa symbolom ženskej autonómie, sexuálnej voľby a kontroly nad vlastným osudom.

Autor textu Miklós Forgács prichádza s výnimočným spracovaním starodávneho mýtu o Lilith v siedmich obrazoch. „Chcel som vytvoriť postavu dnešnej ženy, ktorá nám Lilith priblíži cez jej postoj a gestá, spôsob jej existencie a cez rozmýšľanie. Najskôr ani tak nešlo o prvú ženu, ktorá bola stvorená z tej istej červenej hliny ako Adam. Samozrejme, že ma zaujímala aj tá apokryfná Lilith, ale skôr som chcel, aby sa tá apokryfná zobudila v dnešnej žene.“

„Pre mňa je fascinujúce zaoberať sa svetom myšlienok o Lilith. Priamo v tomto máme možnosť vrátiť sa pred onen rozhodujúci nultý bod. Máme možnosť sa vrátiť pred čas, v ktorom bolo všetko jasné a v rámci tej hry sledujeme, čo všetko by sa mohlo udiať, ak by sa Lilith narodila dnes. Ale dnes by sa nenarodila do sveta ukotveného v realite, ale do „sveta ilúzií“ – do divadla :). A čo by to znamenalo nielen pre svet, pre myšlienku feminity, ale aj pre samotný žáner toho divadla?“ Režisér Eduard Kudláč spracoval text Miklósa Forgácsa netradičnou formou a jeho filmové podoby nájdete v rôznych priestoroch divadla.

Partneri podujatia