Toto je stred Európy, moja drahá!
Vrahovia, zlodeji, prostitútky a blázni. Správa o stave krajiny. Politický pamflet.

„Na inscenácii je nesmierne dôležité, že je to nejaký časopriestorový prienik toho, akým spôsobom sa cíti istá skupina, povedal by som vzorka obyvateľstva v tejto krajine.“ Režisér Eduard Kudláč

Autorský projekt Toto je stred Európy, moja drahá! je nahliadnutím do sveta obyvateľov na ceste z vlastnej spoločenskej mapy. Prelet mikrokozmom vnútornej dezintegrácie človeka strácajúceho sa v sofistikovanej architektúre nefunkčnosti, klamstva, populizmu a hlúposti. Akú tragikomickú podobu potom dostávajú reakcie človeka na banálne situácie, ktorým musí čeliť nielen v živote, ale aj v realite vzťahov, médií a sociálnych sietí.

Rýchle sociálne a technologické zmeny, ekonomická nestabilita, globálne problémy, zmeny v hodnotových systémoch, individualizácia, strata hodnôt a oslabovanie tradičných sociálnych väzieb môžu podľa Emile Durkheima (pojem anómie) u niektorých ľudí vytvárať pocit dezorientácie. V tomto období môže dochádzať k nárastu samovrážd, pretože jednotlivci sa cítia oddelení od spoločenských hodnôt a strácajú orientáciu vo svete.

Lúpež krajiny, ovládanej politickou garnitúrou zloženou (z väčšej časti) zo zlodejov, vrahov, bláznov a (nielen politických) prostitútok, môže jednotlivca veľmi rýchlo presídliť z bezpečných súradníc svojho každodenného nudne korektného pobytu až na okraj mapy spoločenskej existencie. Zdanlivo nesúrodé výbuchy hnevu, afekty, tragikomické excesy, ktorými by podvedome rád zvrátil chod rednutia vzťahu k svojej zemi a k sebe samému, sa stávajú zúfalým výkrikom a volaním po akomsi (z detstva) poznanom koordináte, v ktorom vzťahy a kauzalita fungujú v predvídateľnom formáte: „dobro a láska víťazia nad zlom a nenávisťou”. Sme odsúdení poznať tento utopistický koncept už len z literatúry? Má zmysel bojovať alebo sa prispôsobiť podmienkam?