V autorskom autobiografickom projekte Všetko je B pátra vizuálna umelkyňa a spisovateľka Katarína Poliačiková po rodinnej histórii aj vlastnej gravitácii k New Yorku.

V centre stojí dvojhlas – dve vrstvy jednej identity, dva časové režimy, ktoré sa navzájom prekrývajú a spochybňujú. Cez ich rozprávanie sa odvíja príbeh prastarých rodičov autorky, ktorí na začiatku 20. storočia prichádzajú do Ameriky ako imigranti za snom o lepšom živote, aj súčasná skúsenosť mladej východoeurópskej umelkyne, ktorá sa ocitá uprostred crème de la crème newyorskej umeleckej scény.

Minulosť a prítomnosť sa stretávajú v jednom priestore, kde sa rodinná história stáva živým materiálom súčasnosti. Hoci sa svet za viac než sto rokov výrazne zmenil, niektoré kultúrne kódy a bariéry na ceste k úspechu a osobnému naplneniu pretrvávajú.

Mesto tu nie je kulisou, ale aktívnym organizmom – selektívnym filtrom, ktorý rozhoduje, kto sa stáva viditeľným a kto zostáva mimo záberu. Príbehy imigrácie sa prelínajú s mechanikami súčasného kultúrneho kapitálu: večierky, rezidencie, networking, granty, drobné aj väčšie rituály príslušnosti. Všetko je B – všetko sa deje v strede, bez možnosti odstúpiť na okraj.

Inscenácia skúma ambivalentnú skúsenosť „byť dnu“ a zároveň „nepatriť“, kde sa vytrvalá túžba zapadnúť stretáva s plazivým pocitom zlyhania. Dotýka sa témy sociálnej úzkosti, aj toho, ako sa sociálny kapitál rodí v small talkoch a formuje na večierkoch. Otvára otázky východoeurópskeho pôvodu, záchranných koktailov a možností (ne)autenticity.

Všetko je B je predovšetkým o performatívnych stratégiách, ktoré nám pomáhajú prežiť sureálnosť každodennosti (umeleckého) sveta. A o tom, že niekedy je najpresnejším pohybom – odchod.