Načo umývať pohárik od jogurtu, keď niekto lieta štyrikrát za rok do Thajska?

Zelená je tráva predstavuje ambiciózny politický plán, ktorým minister životného prostredia vyrieši ekologickú krízu. Do akej miery budeme pri súkromných stratégiách alebo globálnych riešeniach nasledovať aj „mravný zákon“? Rozhodovať budú aj diváci hlasovaním o novom desatore, ktoré zdá sa nevyhnutne potrebuje nielen Slovensko. A čo s tým má futbal, včely a vegáni?

Naša mravnosť sa točí okolo nás samých. Ak sa naplnia apokalyptické predpovede, hoci len čiastočne, tak máme dnes bližšie k distopii než k utopickému zázraku a  „mravný zákon v nás“ čakajú výzvy.  Sme jediný druh, ktorý si ničí vlastné životné prostredie, zároveň s tým však aj životné prostredia mnohých iných živočíšnych druhov. Víziou je spoločnosť, v ktorej antropocentrizmus prestane existovať.  Čaká na nás nové desatoro?

Podľa niektorých vedcov sme už teraz svedkami  globálneho kolapsu. Niektorí tvrdia, že nám pomôže prehĺbenie úcty k prírode a solidarita, iní nabádajú k ezoterizmu ako novému náboženstvu, ktoré by dalo nový zmysel života spoločnosti závislej na enormnej spotrebe energie a na bezbrehom konzume. Iní veria v pomoc technológií (hoci už v roku 1865 Wiliam Stanely Jevons popísal paradox, že technologický pokrok nevedie k zníženiu spotreby).

Mnohí sa však prikláňajú k názoru, že sú to len naivné a utopické predstavy – aj keby sa podarilo znovu nastaviť systém, po čase sa vrátime k využívaniu zdrojov na zabezpečenie vlastnej existencie na úkor zvyšku ekosystému. Lebo tento vzorec správania je jednoducho základným predpokladom života. Relatívna stabilita ekosystému končí, keď začnú dochádzať zdroje.

Ako hovorí poľský filozof Henryk Skolimowski – demokracia už nestačí, potrebujeme ekokraciu ako formu vlády, ktorá  rešpektuje celý prírodný systém.