Krehká a snová verzia Modrofúza od jednej z najuznávanejších nemeckých dramatičiek súčasnosti Dey Loher prináša vlastnú verziu tohto legendárneho príbehu, v ktorom sa jeden plachý muž za nejasných okolností pričiní o smrť siedmich žien. Vraždami z lásky sa tak snaží vykúpiť z nemožnosti naplnenia tohto citu nadovšetko.

Henrich Modrofúz je obyčajný predavač topánok, ktorému akási predurčenosť vkladá do cesty ženy, ktoré sú schopné milovať len nadovšetko. Od partnera si vynucujú rovnakú absolútnu lásku, ktorá je stredobodom vesmíru a pre ktorú by zomreli. Táto predstava je pre Modrofúza príliš intenzívna a nepochopiteľná. Jediné východisko vidí v smrti, ktorú ženám daruje, aby ich vyslobodil z ich túžby po láske nad mieru. Modrofúzove ženy sa však na svojom konci podieľajú rovnako ako on. Snažia sa získať lásku muža a vzdávajú sa samých seba. Z tohto bludného kruhu hľadania absolútnej lásky Modrofúza nakoniec vykúpi Slepá žena. V súčasnom svete, v ktorom sú vzťahy vykĺbené a slová vyprázdnené, len ona nevidiaca pozná obsah, pretože nevidí formu. Pochopí, že jediným vykúpením z tejto osudovej predurčenosti sa pre Modrofúza stane smrť.

Legenda o Modrofúzovi – ženožrútovi, ktorý zabil šesť svojich žien a variácie jeho príbehu sa často objavujú v európskej literatúre a umení. Zároveň sú variáciou večného zápasu obidvoch pohlaví, ktorý sa postupne vyvíja do podoby opačnej manipulácie, kde ženy už nie sú len pasívne bábky, ale spolupodieľajú sa na Modrofúzových činoch. Najznámejšia podoba pochádza z pera veľkého francúzskeho rozprávkara Charlesa Perraulta z roku 1697. Loherovej názov v zátvorke zároveň odkazuje na expresívnu hru Oskara Kokoschku Vrah, nádej žien, ktorej performatívne predstavenie z roku 1909 sa stalo manifestom expresionizmu.

Copyright textu © Verlag der Autoren, Frankfurt am Main. Germany, All rights reserved.
Preklad textu do slovenského jazyka podporil Goetheho inštitút.