Miklós Forgács získal za autorský text Lilith ocenenie Dosky 2024 v kategórii Mimoriadny počin v činohernom divadle.

Lilith bola údajne prvou ženou Adama, ktorá sa odmietla podriadiť, opustila Raj a dodnes je kontroverznou postavou. Jej význam a úloha sa líšia v závislosti od rôznych kultúr a tradícií. Temná bohyňa spojená so sexom a smrťou? Bojovníčka proti patriarchátu, symbol feminizmu a slobody?

Spolu s Adamom boli stvorení z tej istej hliny, a preto bola presvedčená, že si musia byť rovní. Nemožnosť dohodnúť sa s ním rozpútala jej hnev a vzbúrila sa. Aj preto bola dlho považovaná za démona, vrahyňu detí a zvodkyňu mužov. Od stredoveku bol ženský hlas odsunutý na perifériu, označený za niečo nemravné a Lilith sa stala tvárou tejto skazenosti. S nástupom feministického hnutia v šesťdesiatych rokoch 20. storočia získala status výnimočnej hrdinky. Stala sa symbolom ženskej autonómie, sexuálnej voľby a kontroly nad vlastným osudom.

Autor textu Miklós Forgács prichádza s výnimočným spracovaním starodávneho mýtu o Lilith v siedmich obrazoch. „Chcel som vytvoriť postavu dnešnej ženy, ktorá nám Lilith priblíži cez jej postoj a gestá, spôsob jej existencie a cez rozmýšľanie. Najskôr ani tak nešlo o prvú ženu, ktorá bola stvorená z tej istej červenej hliny ako Adam. Samozrejme, že ma zaujímala aj tá apokryfná Lilith, ale skôr som chcel, aby sa tá apokryfná zobudila v dnešnej žene.“

„Pre mňa je fascinujúce zaoberať sa svetom myšlienok o Lilith. Priamo v tomto máme možnosť vrátiť sa pred onen rozhodujúci nultý bod. Máme možnosť sa vrátiť pred čas, v ktorom bolo všetko jasné a v rámci tej hry sledujeme, čo všetko by sa mohlo udiať, ak by sa Lilith narodila dnes. Ale dnes by sa nenarodila do sveta ukotveného v realite, ale do „sveta ilúzií“ – do divadla :). A čo by to znamenalo nielen pre svet, pre myšlienku feminity, ale aj pre samotný žáner toho divadla?“ Režisér Eduard Kudláč spracoval text Miklósa Forgácsa netradičnou formou. Projekt Lilith ponúka rôzne možnosti divadelného zážitku – od vnímania zvukovej prezentácie až po živé divadlo kombinované s videografiou, so záznamom inscenovaných podôb textu v nedivadelných priestoroch.

MIKLÓS FORGÁCS (1973) dramatik, dramaturg a režisér. Vyštudoval divadelnú réžiu na VŠMU v Bratislave pod vedením profesora Ľubomíra Vajdičku. Patrí k dvojjazyčným autorom, pretože tvorí vo svojej materinskej maďarčine a aj v slovenčine. Pre Mestské divadlo Žilina nepíše prvýkrát. Už v sezóne 2019/2020 napísal úspešnú hru Bezzubatá, kedy sa takmer po 20 rokoch vrátil do spoločného tvorivého tandemu s režisérom Eduardom Kudláčom. V súčasnosti pokračujú v snahe zmapovať archetypálne príbehy silných žien s presahom do súčasnosti v projekte Lilith.

Jeho rozhlasové hry Tí samodruhí a Beštia bar uviedli v Slovenskom rozhlase, monodrámu Potat(a)o predstavili v rámci projektu Middentity na festivale Divadelná Nitra. Hru Krajina nepokosených lúk, napísanú pod pseudonymom Mikuláš Hoblina Šahanský, naštudovala v Divadle Potôň režisérka Iveta Ditte Jurčová. V minulosti niekoľko rokov pôsobil ako novinár a od roku 2012 je dramaturgom Divadla Thália v Košiciach. Inscenoval tu svoju hru Si zradca, Halász! na motívy rovnomennej poviedky Lajosa Grendela s košickou alternatívnou skupinou Teatrovás. Na domovskej scéne v Košiciach v spolupráci so skladateľom Bélom Faragóom napísal libreto k inscenácii Dnes už nikam nejdeš (poviem to piesňou) – opera, opereta, oratórium, interaktívne divadlo podľa koncepcie a námetu Józsefa Czajlika. Spolu s bratom Andrásom Forgácsom vytvorili vlastnú inscenáciu Čuk a Gek – Exkurzia: otec v meste Levice. Miklós Forgács sa venuje aj prekladu hier súčasných slovenských autorov do maďarčiny (Zuzana Ferencová, Anton Medowits, Michaela Zakuťanská, Tomáš Horváth).